Veselo a hravo, učíme sa hrou :-)

SÚKROMNÁ MATERSKÁ ŠKOLA

Malé Tatry 3
03405 Ružomberok

0907/054407 Mgr. Janka Ferlin
0917/590825 Mgr. Iveta Lišková

promontessori@gmail.com

    Zakladateľka Montessori škôl Mária Montessori sa narodila r. 1870  v Taliansku. Ako prvá žena v Taliansku študovala a s vynikajúcimi výsledkami ukončila medicínu. Popri práci na klinike študovala psychiatriu,  stala sa expertkou na detské nervové choroby. V r. 1896 ukončila štúdium doktorátom z psychiatrie.

    Dostala ponuku na miesto asistenta v univerzitnej nemocnici a popri tom vykonávala vlastnú lekársku prax. Súčasťou náplne práce na psychiatrickej klinike bola aj návšteva rímskych bláznincov a vyhľadávanie liečiteľných pacientov vhodných pre klinku. Jej pozornosť vzbudili deti, ktoré tam poslali školy alebo rodiny s tým, že sú nezvládnuteľné. Deti žili v málo podnetnej holej miestnosti spolu z vážne chorými pacientmi.  Počas celého dňa javili známky apatie, ktorú prerušovali len chvíle keď bol čas na jedlo. Ako to Mária pozorovala napadlo ju, že tieto deti potrebujú nejaký podnet, niečo čo by ich prebudilo z apatie. Niečo čoho by sa mohli dotknúť. Niektoré z týchto detí zobrala na kliniku a začala s nimi pracovať. Ich pozorovaním Mária zistila, že aj postihnuté deti môžu byť vzdelávateľné, ak sa k nim pristupuje iným spôsobom a majú možnosť pracovať s pomôckami. Zistila že problém týchto detí nie je medicínsky, ale pedagogický. Začala sa zaoberať štúdiom materiálov o duševne postihnutých deťoch. Objavila práce francúzskych lekárov J. M. Itarda a jeho žiaka E. Séguina, ktoré dali jej mysleniu a práci nový náboj a stali sa základom pre jej novú metódu.

    Významný vplyv na jej prácu malo filozofické učenie J. J. Rousseaua, pedagogická práca Pestalozziho a práce Froebla. Vďaka nim si M. Montessori uvedomuje, že škola má byť miestom premeny človeka.

    V roku 1900 vznikol lekársko-pedagogický inštitút s modelovou školou s 22 žiakmi, M. Montessori sa stala jeho riaditeľkou. Začala experimentovať s materiálom na zjemnenie zmyslov, ktorý bol vyvinutý francúzskymi lekármi Itardom a Ségiuinom. A podľa reakcií detí materiály upravovala. V priebehu krátkeho času detí úspešne vykonali skúšky určené pre zdravé deti, naučili sa písať a čítať. Použitý didaktický materiál sa po úprave stal základom tzv. Montessori materiálu. Úspechy ktoré M. Montessori dosiahla ju viedli k úvahe, aké výsledky by bolo možné dosiahnuť v práci so zdravými deťmi, ak by ich vývoj nebol brzdený tradičnými metódami vzdelávania?

    V r. 1901 M. Montessori začína odznova. Na univerzite v Ríme študuje pedagogiku, hygienu a experimentálnu psychológiu. Robí výskum v klasických školách a zisťuje prečo vtedajší systém blokuje prirodzené schopností detí a čoraz viac sa zamýšľa nad použitím metódy a pomôcok vyvinutých pre postihnuté deti u zdravých detí.

    6. 1. 1907 bola otvorená prvá materská škola Casa dei Bambini (Dom detí) v rímskej štvrti San Lorenzo pre asi 50 zanedbaných detí vo veku 2-6 rokov. M. Montessori spolu s pomocnou vychovávateľkou začínajú pracovať s deťmi. Učia ich činnosti praktického života (starostlivosť o seba, okolie, jednoduché cvičenia na rozvoj motoriky) a aktivity so senzorickým materiálom, ktorý používala i pri práci s postihnutými deťmi. Deti si mohli pomôcky vyberať podľa vlastného výberu a pri práci nemali byť rušené. Výsledky prekvapili i samotnú M. Montessori. Deti ktoré boli pred tým apatické, mrzuté, rebelantské a neposlušné sa po čase upokojili a začali sa zaujímať o ponúkanú činnosť. So zaujatím opakovali činnosť niekoľkokrát za sebou, potom pomôcku odniesli na miesto. Ako sa prehlbovala ich sústredenosť, začalo sa meniť aj ich sociálne správanie, stali sa družné a priateľské. Rozvíjala sa ich osobnosť, začali prejavovať mimoriadne chápanie, aktivitu, trpezlivosť, vytrvalosť, poriadkumilovnosť, sebadôveru, boli šťastné a spokojné.

Mária Montessori objavila, že:

“... edukácia nie je niečo, čo robí učiteľ, ale je to prirodzený proces, ktorý sa spontánne rozvíja v každej ľudskej bytosti. Dieťa sa neučí počúvaním učiteľa, ale prostredníctvom aktívnej skúsenosti, v priebehu ktorej pôsobí na svoje okolie.

...individuálna aktivita je faktorom, ktorý stimuluje a vytvára rozvoj. “

 Výsledky experimentu v prvom dome detí spôsobili zmeny v postoji k dieťaťu a v názoroch na výchovu a vzdelávanie. Do domu detí chodili návštevy z celého sveta.

Mária začala robiť prednášky o novej metóde a začali sa otvárať nové Montessori školy po celom svete.

V roku 1912 založila M. Montessori Montessori asociáciu AMI. Sídli v Amsterdame.

V roku 1934  musela opustiť Taliansko pretože odmietla podporovať Mussolliniho fašistický režim. Počas druhej svetovej vojny zatvárali jej školy a pálili jej knihy. V tomto čase pôsobila v Indii a uskutočnila tam 16 vzdelávacích kurzov. Po vojne sa Mária Montessori vracia do Európy a opäť pokračuje v svojej činnosti, ktorej sa venovala takmer do svoje smrti.

Zomrela 6. 5. 1952 v Holandsku, kde je aj pochovaná.

V jej práci pokračoval aj jej syn Mário Montessori, ktorý dohliadal na to, aby vznikali iba také Montessori školy a kurzy, ktoré presne interpretujú ducha a prax Montessori princípov. V súčasnej dobe rozvíja teórie M. Montessori jej vnučka Renaldine Montessori.